Dnes ma v práci napomenuli. Nepoviem, v čom bol problém. Ale cítil som sa dotknutý Bohom. Boh ma láskavo napomenul cez inú osobu.
Samozrejme, keď ti niekto povie, že niečo nerobíš dobre, nie je to príjemné. Dokonca som sa snažil zo všetkých síl nájsť výhovorku, ktorou by som si zmyl vinu zo seba.
Ale aj keď si neželám robiť chyby, poviem úprimne: Požehnané napomenutia. Koľkokrát nás takzvaní „priateľovia“ všetko tolerujú... len aby nás neskôr potajomky ohovárali?
Teraz aspoň niekto uprednostnil, že ma napomenul a dal mi šancu poučiť sa zo svojej chyby, namiesto toho, aby to zo zotrvačnosti ignoroval a tváril sa, že sa nič nestalo.